Xiaomi m365: 6 rokov skúseností
Hulajnoga elektrická Xiaomi m365. Prežila som s tebou toľko rokov, hoci mi mnohokrát vietor fúkal do tváre. Dnes vám prinášam súhrn šiestich rokov s najobľúbenejšou elektrickou hulajnogou v Poľsku, ktorou je práve Xiaomi m365. Elektromobilita skutočne mení život, ale niektorí ľudia to využívajú nesprávne.
Na napísanie tohto súhrnu ma podnietili dve veci. Po prvé, chladné dni a nedávny viac ako 10-kilometrový prejazd hlavného mesta. Môj dojazd bol už na poslednej škrupinke a pomyslel som si - je to koniec? Potom som si uvedomil, že už ju používam šesť rokov! Kde sú tie časy, keď som na nej prešiel viac ako 20 kilometrov? (To bolo pred šiestimi rokmi, to je jasné).
Rád by som si z tejto príležitosti položil niekoľko otázok. Mám aj odpovede. Ale najprv:
Xiaomi m365 - čo to vlastne je? Niekedy bol skutočne vyhľadávaný. Keď prišla zásielka, okamžite sa vypredala. Často sa objavila v inzerátoch, vyčlenená za vyššiu cenu. Ľudia po nej túžili, vzbudzovala šialenstvo. Objavili sa zoznamy modifikácií, rady na odstránenie nedostatkov, príslušenstvo, nové softvéry, tuning. Teraz má už mnoho verzií a nespočetne veľa klonov.
Prečo vôbec vznikol taký šum? Vďaka jej prvotnému úspechu, ale hlavne vďaka skvelej pomere cena/výkon. Myslím si, že aj kvôli jej univerzálnosti. S ňou sa dalo pohodlne prejsť celým mestom, alebo ju zložiť a naskočiť do metra či autobusu. Naozaj ideálny prostriedok pre poslednú míľu, ktorý bol pre mnohých mladých ľudí prostriedkom na akúkoľvek vzdialenosť.
Ako som sa dostal k tomu, že mám elektrickú hulajnogu? Vyskúšal som všetky možné dopravné prostriedky, aby som si uľahčil každodennú cestu do práce v hlavnom meste. Po tom, čo som si zranil nohu na elektrickej doske, prešiel som na Xiaomi m365. Noga už dávno zahojila a ja si ju užívam dodnes.
Ako ju používam? Nepoužívam ju každý deň. Možno práve preto prežila tak dlho. Keď idem do Varšavy, často ju schovám do kufra a pohybujem sa na nej, aby som obmedzil kontakt s verejnou dopravou. Doma ju využívam na záležitosti ako je návšteva zubařa, kaderníka alebo lekára, zriedkakedy na pečivo. Kúpil som ju na konci doby, kedy som pravidelne chodil do kancelárie. Keby som ju mal pár rokov skôr, určite by to zmenilo môj spôsob fungovania v meste.
Prečo jazdím na elektrickej hulajnoge? Pretože:
- považujem jazdenie autom za niečo, za čo by som sa mal hanbiť
- mám rád zmeny
- často sa dostanem rýchlejšie než autom
- vyhýbam sa problémom s parkovaním
- mestská doprava v Lublině je na nič, fakt si neprosím diskusiu, ani psu by som to nedovolil jazdiť, a dokonca ani psa nemám.
Chcel by som ňou každý deň jazdiť do práce? Skôr nie, nemyslím si, že by som chcel prechádzať denne 20 km. Je to skvelé uľahčenie života, ale nie je to zariadenie, na ktorom sa dá jazdiť iba s radosťou. Na dlhších vzdialenostiach je únavná, hlavne kvôli absencii odpruženia, malým kolesám a slabšej konštrukcii.
Poďme sa teda pozrieť na nedostatky. Začneme od modelu.
Nedostatky tejto hulajnogy sú známe a dokonca sa dočkali aj svojich riešení. Najväčším problémom je zlá kvalita upevnenia na riadidlách, ktoré praskalo a vytváralo veľmi nebezpečnú situáciu pre jazdca. Existovala dokonca séria opráv, ale žiaľ nie v našej krajine. Xiaomi ma pozvalo na účasť, ale nič sa nakoniec neudialo. V Británii sa ľuďom naozaj opravovali tieto výrobné vady, viditeľne majú tam lepších právnikov.
Odpusťte, nenechajte sa odpovedať na tento e-mail.
Sú milý! Program opráv vo vašom regióne bude spustený 9. marca 2020. Po spustení programu sa s vami skontaktujeme prostredníctvom e-mailu.
O to prekvapujúce je, že mne zatiaľ upevnenie nevypadlo (ani to nepokazme), hoci je naozaj vyrobené z kombinácie slín a papiera. Dúfajme, že to tak ostane. Stalo sa mi, že sa mi poškriabal kábel zadného osvetlenia, ale jedinýkrát som pichol pneumatiky, aj keď o tom boli celé tomy informácií na internete o riešení tohto problému.
Staral som sa o svoju hulajnogu minimálne. Nepoužil som iné postupy, ako o ktorých dobráci písali a radili tisícky užívateľov. Dokonca som si neúpravoval brzdy, i keď by som mal. Niekoľkokrát som ju pretrel vlhkou handrou a napumpoval pneumatiky, to je tak všetko. Ale môžem sa pochváliť, že ťažkú výmenu duše a prednej pneumatiky som zvládol sám, a to bez odpojenia motora.
Myslím, že som to nepoškodil kvôli svojmu jazdnému štýlu, nevisím sa na riadidlách, ale skôr sa opieram o ne. Určite neobvyklé dlhé a úspešné používanie nie je výsledkom mojej starostlivosti o údržbu. Ako vidíte na fotografiách, ani ochranné fólie som z niektorých miest nenakúkal.
Čo by som na nej zmenil? Pridal by som jemné odpruženie na predné koleso. Na dlhšie jazdy by som potreboval väčšiu hmotnosť a rozmer. Ovšem, je obrovský rozdiel medzi takým univerzálnym modelom a hulajnogami z požičovní, sú stabilnejšie. M365 sa pri týchto porovnáva skutočne zdá byť drobná.
Zvýšil by som aj veľkosť kolies, aby sa dalo menej riskovať pri vjazde do jám a pod obrubníky. A možno by som pridal nejaké konštrukčné ucho na pripojenie zámku proti krádeži. Nemal by som však veľké zmeny, pretože nechcem, aby stratila svoj univerzálny charakter.
Vybral by som ju znova? Nie, kvôli tomu lámaciemu upevneniu. Na druhej strane, novšie, vylepšené modely áno. Ale iba preto, že ju používam špecifickým spôsobom, hulajnoga má byť dostatočne ľahká a mobilná. Keby som chcel jazdiť každý deň, vybral by som si radšej ťažší, odpružený model.
Je elektrická hulajnoga konečným prostriedkom dopravy? Viem, že ich ľudia nemajú radi, ale to je kvôli požičovniam, ktorých zákazníci spravidla nemajú ohľad na verejný priestor, tieto vozidlá a peších. Je to skvelý prostriedok dopravy, ak sa s ním vie chytrý spôsob. To je najväčší problém, úplne ako automobily. Vozidlá sú fajn, ale nie vždy ich používatelia.
Pridajme do skupiny užívateľov tých, ktorí jazdia na nezaregistrovaných mopede, keď sa za hulajnogami a aberantských potrebovali, a obraz hulajnog zapadne do ostražitosti. Je to škoda, že to takto vyšlo. Mal by som zaviesť akýsi vládny program, dostanete takú hulajnogu zadarmo a zaväzujete sa používať auto iba cez víkendy a dva vybrané pracovné dni. Za porušenie týchto podmienok by ste stratili oprávnenie na vedenie auta. Zóny čistej dopravy by sa stali nadbytočnými, ale žiaľ, na združovaní – lobovaní v prospech výrobcov hulajnog by sa asi nezarobilo.
A nie je lepší elektrický bicykel? Pri väčších vzdialenostiach rozhodne áno, najmä nad 10 km. Ale bicykle sú omnoho drahšie a nie sú tak univerzálne. Som presvedčený, že väčšina mestských situácií sa da vyrieši hulajnogou a nie s bicyklami, ak nie sú naozaj dlhé vzdialenosti. Žiadne z týchto dvoch jednostopých vozidiel nie je dvojsedadlové, čo je ich najväčšia nevýhoda. Určite mi nechýbala rýchlosť, 20 km/h je viac ako dostatočne, hoci hulajnoga má aj väčšie možnosti.
Na bicykel sa dá usadiť dieťa, ale iba do určitého veku. To je dosť obmedzujúce, pretože podľa našich predpisov je elektrická hulajnoga jednoosobovým vozidlom. A celý plán s rozvážaním detí na voľnočasové aktivity sa tak rozpadá ako domček z karát.
A tu sa celý koncept asi rozpadá. Ak sa niečím nedá vozit dieťa v zime, tak sa nikdy v Poľsku nestane populárnym prostriedkom dopravy. Pre mňa je, a ani nemusím každý deň stáť v zápche.