História hranatých svetlometov v automobiloch

Prvé auto s hranatými svetlometmi sa objavilo pred 65 rokmi a jeho pôvod siaha do Európy. V USA museli motoristi čakať ďalších 15 rokov na túto revolúciu.

Až do roku 1960 prešli hlavné svetlá osobných automobilov len malými zmenami. Svetlá v automobiloch v minulosti nevyžadovali žiadny výrazný dizajn – predovšetkým stačilo málo. V našich končinách boli rané automobily osvetlené acetylénovými alebo olejovými lampami, pričom elektrické svetlomety sa začali objavovať v 20. rokoch minulého storočia. Napríklad model Laurin & Klement Škoda 110 z roku 1929 mal už elektrické svetlá.

V 50. rokoch prišla do Európy ďalšia zmena v podobe asymetrických svetlometov. Tieto svetlá viac osvetľovali pravú stranu vozovky, čím obmedzili oslňovanie protiidúcich vodičov. V roku 1958 bola v Ženeve uzavretá dohoda, v ktorej sa Československo pripojilo k medzinárodným štandardom pre svetlomety, zabezpečujúcich vzájomné uznávanie homologácií.

Po rozdelení Československa v roku 1993 sa nová Česká republika prispôsobila legislatíve EÚ, kedže predpis 76/761/EHS z 27. júla 1976 sa stal základom pre harmonizáciu predpisov. Dnes sú požiadavky na svetlá a osvetlenie upravené zákonom č. 361/2000 Zb. o prevádzke na pozemných komunikáciách.

V oblasti dizajnu došlo k stagnácii počas prvých rokov moderného motorismu. Ak odhliadneme od exotických alebo závodných áut, bežné osobné vozidlá mali vždy guľaté svetlá, až do prevratného roku 1960. V tom čase sa na scénu dostal Ford Taunus generácie P3, ktorý sa vyrábal výhradne pre európsky trh. Tento model je považovaný za prvé produkčné auto s (v relácii) hranatými svetlometmi.

Auto dostalo prezývku „Taunus vana“ (v nemčine Badewannetaunus) a jeho premiéra sa konala v Beethovenovej sále v Bonne za prítomnosti nemeckého kancelára Konráda Adenauera a vnuka zakladateľa značky, Henryho Forda II. Druhým vozom s hranatými svetlometmi bol Citroën Ami z roku 1961.

Na trhu USA sa svetlomety prvýkrát regulovali v roku 1940, pričom vtedy bolo nariadené, aby všetky vozidlá boli vybavené dvoma guľatými sedempalcovými svetlometmi po oboch stranách. Tieto svetlá museli byť hermeticky uzavreté, čím sa zvýšila ich spoľahlivosť a odstránila potreba údržby, aj keď táto konštrukcia znemožnila výmenu žiarovky.

Od roku 1957 už bolo povolené používať štyri guľaté svetlomety, čím sa umožnilo dizajnérom pružnejšie navrhnúť svetlá. To vysvetľuje, prečo mnohé globálne modely majú rôzne verzie svetiel pre európsky a americký trh. Medzi nimi sú napríklad Jaguar XJ-S a Mercedes W123 „piáno“.

V USA sa povolenie na použitie hranatých svetlometov objavilo až v rokoch 1974 a 1975, pričom ako prvý ich dostal Cadillac Eldorado. Až v roku 1983 americký Národný úrad pre bezpečnosť cestnej premávky povolil použitie kompozitných svetlometov s vymeniteľnými halogénovými žiarovkami typu H1. Táto informácia by vtedy svojho času zaujala aj československých motoristov a určite v nich vyvolala úsmev.