Zaujímavosti o BMW a automobilových značkách

Nedávno zverejnené zaujímavé mapy ukazujú rozloženie automobilových značiek v Nemecku, pričom jasne vystihujú rozdiel medzi bohatým západom a chudobným východom krajiny. Je zaujímavé zamyslieť sa nad tým, ako by to vyzeralo u nás.

Autor je milovníkom máp a na sociálnych sieťach sa mu čoraz viac predkladajú fascinujúce grafiky než fotografie. Medzi autami ho nedávno zaujalo dvanásť máp, ktoré znázorňujú Nemecko rozdelené podľa najpopulárnejších značiek áut. Analýza ich rozšírenia v krajine naozaj stojí za pozretie (mapa od nemeckých Die Zeit).

Len štyri značky, a to Toyota, Hyundai, Opel a Ford, sú rozložené relatívne rovnomerne. Je pravdepodobné, že ich kupujú prevažne firmy, pre ktorých nehrá emocionálne väzby žiadnu rolu. Ďalšie značky sa rozmiestňujú do zaujímavých vzorov. Môj obľúbený je BMW, ktoré sa sústreďuje hlavne v Bavorsku. Naopak, v bývalej Nemeckej demokratickej republike (NDR) je ich množstvo minimálne, a to aj v Berlíne. Rovnako v Bavorsku existuje „ostrov“, kde je počet BMW výrazne nižší než v okolitých okresoch – to je Ingolstadt, sídlo Audi. Sám Audi sa však prevažne sústredí na juh Nemecka, zatiaľ čo na severe je omnoho menej populárne.

Podobne zaujímavé sú aj značky Škoda a Renault. Tieto značky sa najčastejšie vyskytujú v bývalom NDR. Oblasti blízko Česka a na starej hranici medzi NDR a SRN vytvárajú rekordy v počtoch áut, pričom okolité oblasti Berlína sú kráľovstvom Renault. Fiat, ktorý by sa zdalo byť málo vzrušujúcou značkou, sa sústreďuje na západe Nemecka, zatiaľ čo na východe je chabo zastúpený. Najviac Fiatov však nájdeme pri hraniciach s Rakúskom, kde sa počas rokov stal miestnou značkou. Fiaty sa vyrábali aj v Nemecku, konkrétne v Heilbronne do roku 1957, ale to sú staré časy. A nakoniec, čo sa týka Mercedesu, je tu jasná hranica: východ-západ. Bavorsko sa neorientuje na Mercedesy, pretože ich nahrádza BMW, a bývalé NDR nemá prostriedky na nákup týchto áut. Značka s hviezdou sa sústreďuje prevažne v Baden-Württembergu a Severnom Rýn-Vestfálsku.

Čo však tento fenomén naznačuje? Hlavne to, že lokálne produkty a ich regionálne rozpoznávanie majú na trhu väčší značkový dopad, než sa na prvý pohľad zdá. Preto koncerny investujú milióny, aby presvedčili zákazníkov z druhého konca sveta, že ich globálny produkt je v skutočnosti lokálny. Tieto BMW zo Spartanburgu či Grier sú skutočne americké, rovnako ako Volkswageny sú považované za čínske. Fiat sa dlhé roky usiloval presvedčiť Poliakov, že ide o akúsi „poľskú“ značku, keďže sa vyrábali v našich mestách. Keď to však zaniklo, značka sa dostala do problémov. Škoda v Česku a na Slovensku nemá konkurenciu, zatiaľ čo Dacia dominuje v Rumunsku.

Preto by sme mali mať aj slovenskú značku? Neviem, ale je pravdepodobné, že ak by sme ju mali – niečo iné než konštrukty, ktoré sú iba na vyhadzovanie peňazí – určite by sa umiestnila na prvom mieste. Naša krajina je takmer bez značky s lokálnym sentimentom, a tak zákazníci volia spoľahlivosť a jednoduché predaje, aj keď samé autá nebývajú veľmi vzrušujúce. Ak by sa však tie naše slovenské autá vyrábali v napríklad v Bratislave, som presvedčený, že by vo väčšine regiónov stratili na popularite, podobne ako to môžeme pozorovať na nemeckých mapách.