Kandidátka ľavice parkovala na zakázanom mieste

Vo volebnej kampani pred voľbami sa často objavujú zaujímavé paradoxy, ako napríklad nedávny incident so štábom kandidátky ľavice Magdaleny Biejat, ktorý zaparkoval na mieste s obmedzením. V takýchto situáciách sa mnohí vodiči snažia ospravedlniť svoje nezákonné parkovanie tým, že si myslia, že ‘iba na chvíľu’ sa predsa nič nestane.

Samotná strana ľavice čelí zaujímavému pohľadu na vodičov, ktorých čiastočne stigmatizuje. V politike sa častokrát hovorí o návrate miest ľuďom, pričom ‘ľudia’ sú akousi opozíciou voči ‘vodičom’. Táto rétorika vytvára pocit, že autá a ich majitelia sú akosi na okraji hodnôt tejto ideológie, hoci realita je trochu iná.

Vo volebnom štábe sa však žiadne ideologické rozpravy nekonajú. Počas akcie bola situácia, keď sa Alumínkalý Ford, ktorý dovážal potrebný materiál ako plagáty a mikrofóny, ocitol na zakázanom parkovisku. Keď sa na to pýtali, odpoveď bola: ‘Boli sme tu len na chvíľu.’

Kandidátka Biejat sa nečakane ocitla pod drobnohľadom divákov, keď niekto poukázal na nezákonnosť jej parkovania. Zmatená odpovedala, že sa to ‘nemalo stať’. Tento moment ilustruje rozpor medzi verejnými hodnotami a osobnou praxou, ktorého súčasťou sú aj kampane za obmedzenie parkovania.

Podozrenia z pok hypocrisy sa znásobujú, keď sa poukazuje na nezazznamu parkovanie, ktoré by malo byť penalizované, akoby sa takýmto činom uprednostnili ‚vodiči‘ na úkor prípadov likvidácie bezohľadného parkovania v meste. Ako jednoduché a zábavné by bolo predložiť návrh na legalizáciu nezákonného parkovania, ak by to platilo len pre vyvolených?