Problémy s dopravnými značkami v Slovensku

Problémy s dopravnými značkami v Slovensku

Nieob familiarizať sa so všetkými dopravnými znakmi môže byť pre vodičov celkom zložité, najmä keď ich množstvo presahuje niekoľko stoviek a stačí poznať len niekoľko základných. Ale čo s tými, ktorí tieto znaky inštalujú? Tí by mali mať dokonalý prehľad.

Je zaujímavé, že mnohokrát pri krátkom výlete mimo mesta narazíme na signály, ktoré vyvolávajú pochybnosti o odbornej znalosti tých, ktorí sú zodpovední za cestnú infraštruktúru. Táto situácia vedie k otázke, či má osoba zodpovedná za danú lokalitu skutočne predstavu o tom, čo robí, a ako to ovplyvňuje vodičov.

Ako to teda vyzerá z pohľadu vodiča? Pozrime sa na to bližšie. Na jednom mieste je znak „s výkrikom“, ktorý naznačuje dôležité upozornenie, a tabulka upozorňujúca na prítomnosť cyklistov. Na prvý pohľad teda nie je dôvod na obavy - treba si dávať pozor na bicykle. Avšak, ak by značky na cestách vyzerali takto, tisíce ďalších značiek a predpisov by už nemuseli existovať.

Realita je taká, že znak A-30, t.j. „iné nebezpečenstvo“, má podrobný právny popis. Upozorňuje na nebezpečenstvo ďalšieho druhu, ktoré nie je definované ostatnými varovnými značkami. Toto je ustanovené nariadením o dopravných značkách a signálov, ktoré platilo už od roku 2002, pričom ide o definíciu A-30, ktorá sa nestáva menej aktuálnou.

Kde teda nastáva problém? Ak by ktokoľvek, kto sa podieľa na organizácii dopravy, mal znalosti alebo si overil túto jednoduchú definíciu, bol by schopný vyhľadať a identifikovať správny znak, ktorý vyjadruje to, čo A-30 a tabulka vyjadrujú. A zatiaľ čo je nám poskytnutá takáto definícia, takýto špecifický znak, A-24, skutočne existuje.

Na záver si treba uvedomiť, že znak bol umiestnený len niekoľko metrov od cyklistického prechodu, pričom odporúčaná vzdialenosť pre oblasti s obmedzením rýchlosti nad 60 km/h je od 150 do 300 m, a pre ostatné situácie minimálne 100 m. Ak preto zamestnanci, ktorí určujú, kde a aké značky umiestniť, nepoznajú tieto základné zásady, aká dôvera ostáva vo zvyšok našej dopravnej infraštruktúry?