Nové pravidlá parkovania v Sejme
Návšteva príbuzných v menšom meste neznamená, že sa vyhnete poplatkom za parkovanie. V slovenskom parlamente, Sejme, sa objavil návrh zákona, ktorý by umožnil inštaláciu parkomatov aj tam, kde to mnohí vôbec nečakali.
Podľa aktuálneho znenia článku 13b zákona o verejných cestách, sa "stredomestská zóna plateného parkovania určuje na územiach s vysokou koncentráciou funkčnej zástavby stredného mesta, ktoré predstavuje reálne centrum mesta alebo jeho časti v miestach s počtom obyvateľov nad 100 000". Nový návrh, ktorý dostal podporu 156 poslancov z rôznych politických strán, vrátane Koalície občanov, Tretej cesty a Ľavice, tento stav môže významne zmeniť.
Podľa nového znenia môžu byť stredomestské zóny plateného parkovania zriadené aj v menších mestách, ak budú splnené určité podmienky. Týmto sa fakticky otvára možnosť, že parkomaty môžu byť umiestnené aj v mestách, kde žijú vaši príbuzní. Návšteva tety sa tak môže skončiť nepríjemným prekvapením – pokutou za parkovanie pod stieračom.
Otázkou zostáva, či sa návrh zákona skutočne schváli. Cesta k inštalácii parkomatov v menších obciach nie je ešte celkom jasná, ale šance na úspech sú vysoké. Poslanci tvrdia, že zavedenie platených parkovacích zón v menších miestach prinesie "pozitívne sociálne dopady". Dôvodom je, že vodiči často zaberajú zelené plochy a parkovací priestor v obciach, ktoré nie sú na to určené. Možno sa však budú musieť naučiť šetriť, ak sa rozhodnú navštíviť miestny trh.
Na druhej strane, obyvateľov menších miest môže zavedenie plateného parkovania popudiť. Títo obyvatelia sa často stretávajú s dopravným vylúčením, keďže doprava v ich lokalitách je affektívna. Alternatívy ako hromadná doprava sú v týchto oblastiach obmedzené, preto je auto nutnosťou. Teraz sa však musia pripraviť na vyššie náklady na parkovanie.
Predkladatelia návrhu získali podporu od zástupcov turistických obcí, ktoré sa snažia vyriešiť problém s parkovaním v sezónnych mesiacoch. Z návrhu však vyplýva, že poplatky nebudú uplatňované v priebehu víkendov, čo môže byť pre obyvateľov mestských oblastí skôr zbytočné.
Čiastočne sa dá dúfať, že náklady na zriadenie parkovacích miest, inštaláciu parkomatov a správu celého systému presiahnu potenciálne príjmy. Alebo že miestni poslanci budú mať obavy z nespokojnosti obyvateľov a rozhodnú sa zavedenie nezrealizovať. Na záver je možné len povzdychnúť – „a čo tak zaviesť zóny čistého transportu aj v týchto lokalitách?“