Problémy s programom Môj elektromobil 2.0

Prebiehajú konzultácie o programových požiadavkách Môj elektromobil 2.0, kde môžu občania vyjadriť svoj názor prostredníctvom formulára NFOSiGW. Aj keď sa o problémoch programu neboja povedať otvorene, je ich skutočne mnoho.

Rada predstavil základy programu Môj elektromobil 2.0, ktorý ponúkne významné dotácie na nákup elektrických vozidiel. Podľa dostupných informácií môže byť suma až 40 tisíc eur. Avšak najväčší úspech programu sa zdá byť už za nami, pričom zostáva množstvo detailov, ktoré sú skôr zanedbateľné.

Kritická otázka sa týka toho, kto vlastne kupuje nové autá. V skutočnosti sú to najmä firmy, nie jednotlivci. V Polsku sa ročne predá takmer 1 milión ojazdených vozidiel, a tieto autá väčšinou končia v rukách bežných ľudí. Firmy však spravujú trh s novými vozidlami, z ktorého približne 0,5 milióna áut ročne nachádza svojich majiteľov. Z toho len asi 20 percent tvoria občania, takže podpora pre individuálnych žiadateľov môže spomaliť proces elektrifikácie.

Samozrejme, dôvodom pre túto situáciu je aj vylúčenie ojazdených vozidiel z dotácií. Pred letom boli ešte na obzore, avšak na jeseň ministerstvo túto myšlienku razantne zavrhlo. Nikto sľuboval dotácie na ojazdené autá, takže sa nemôžme diviť. Navyše by sa mohlo poskytnúť menej peňazí na väčší počet vozidiel, čo by z dlhodobého hľadiska prospechalo aj osobným dovozcom áut.

Čo však naozaj chýba, je pohľad na podnikateľov. O dotáciách pre firmy sa takmer nehovorí, pričom v skutočnosti firmy nakupujú 70-80 percent nových áut v Poľsku. Bez dostatočnej podpory pre podniky nebude možné efektívne preorientovať flotilu vozidiel na elektrické pohony. Správna stratégia by mala zahŕňať kombináciu daňových úľav na elektrické vozidlá a trestov za nákup automobilov so spaľovacím motorom.

Ministerstvo plánuje dotovať 40 tisíc zero-emisných vozidiel do polovice roku 2026, pričom na tento účel sa alokuje 1,6 miliardy zlote. Tento cieľ však vyzerá byť nedostatočný porovnaní s ročným počtom zaregistrovaných ojazdených vozidiel, ktorý v niektorých regiónoch presahuje aj 700 tisíc. Cieľ na zníženie emisii o 46 ton ročne sa zdá takmer smiešny v porovnaní s celkovými emisiami v krajine.

Napriek tomu, že dotácie nahradili predpokladajúce dane a poplatky za autá so spaľovacím motorom, skeptici sa obávajú, že dotácie sú len formálnym poskytnutím výhod pre bohatších. Otázkou ostáva, prečo je maximálna cena vozidla, pre ktoré je možné získať dotáciu, nastavená na 225 tisíc zlote, pričom keby bola suma nižšia, mohlo by to viesť k väčšiemu počtu predaných vozidiel. V skutočnosti to ukazuje, ako málo sa systém snaží pomôcť bežným občanom vs. zámene komfortu pre bohatších spotrebiteľov.

Na záver sa zdá, že program Môj elektromobil 2.0 bol navrhnutý skôr s cieľom vyhnúť sa vzniku nových daní, než na skutočnú podporu pre rozvoj ekologickej dopravy. Je to smutne ironické, že zatiaľ čo ministerstvo plánuje veľké ciele, realita je omnoho skromnejšia.