Syntetické oleje: Mýty a realita

Vedeli ste, že váš syntetický motorový olej nemusí byť tak syntetický, ako si myslíte? S príchodom moderných automobilov sa stáva nevyhnutnosťou používať kvalitnejšie mazivá, čo sa odráža aj v požiadavkách výrobcov.

V minulosti sa oleje triedili podľa ich viskozity a farby, no realita je komplikovanejšia. Syntetické, polosyntetické a minerálne oleje môžu mať rôzne viskozity, ako 15W40 (minerálne), 10W40 (polosyntetické) a 5W40 (syntetické). Až neskôr, pri hlbšom skúmaní, som zistil, že medzi viskozitami a realitou môže existovať veľký rozpor.

Na syntetickosť oleja má najväčší vplyv báza, či už ide o minerálnu ropu alebo syntetické zlúčeniny. V tejto súvislosti hrá kľúčovú úlohu American Petroleum Institute (API), ktorý rozdeľuje oleje do piatich skupín. Tento systém je však problematický, pretože sa zameriava len na fyzikálne vlastnosti, nie na pôvod.

Pri skupinách I až III sa predpokladá, že ide o oleje na báze ropy. Grupa IV zahŕňa polyalphaolefíny (PAO), zatiaľ čo skupina V obsahuje iné syntetické oleje, ako sú estery. Zápis na etikete môže byť mätúci, pretože olej iný v Poľsku a v Nemecku môže mať odlišné označenie synteticity.

Odpoveď na základnú otázku „potrebujem naozaj všetko syntetické?“ je, že vo väčšine prípadov nie. Väčšina vodičov môže bez problémov jazdiť na olejoch, ktoré nie sú čisto syntetické. Takéto oleje majú svoje výhody, ale určite nie sú pre každého.

V praxi sú syntetické oleje drahšie a nie vždy potrebné. Pre väčšinu avtomobilistov, ktorí neprevádzkujú pretekárske vozidlá, postačujú kvalitné HC oleje, ktoré môžu byť kombinované s inými zložkami, aby sa dosiahli optimálne výkonové vlastnosti. Navyše, väčšina výrobcov odporúča pridržovať sa inštrukcií a nemeniť oleje na vlastné riziko.

Spôsob, akým je olej vyrábaný, je dôležitejší než jeho označenie. Aj lacné oleje môžu plniť požiadavky výkonu, ak sú pravidelne menené. Dôležité je, aby ste sa riadili odporúčaniami výrobcu a prispôsobili výber oleja typu a využitiu vášho vozidla.